Hradby Samoty sú priestor.
Dočasne obývaný svet v historických objektoch v procese pamiatkovej obnovy, ktoré nesú stopy času, pamäti a zániku. Ich genius loci nie je kulisou, ale aktívnou súčasťou toho, čo sa tu deje.
Zvuk, obraz a telo tu splývajú do jedného prúdu. Od ambientných plôch a hlukových štruktúr cez pulzujúce rytmy techna či tekna až po extrémne polohy black metalu a projekty na hrane definície. Vizuálne diela nevznikajú vedľa toho všetkého, ale v priamom kontakte s priestorom – prerastajú ho, narúšajú a menia jeho význam. Performancie, intervencie a situácie sa objavujú a miznú, bez pevného rámca, ako súčasť jedného živého celku.
Hradby Samoty nie sú festival v bežnom zmysle. Sú kolektívnou skúsenosťou. Dočasným ostrovom slobody, kde sa individuálne prežívanie stretáva so spoločným rytmom. Miestom, kde sa veci nielen sledujú, ale prežívajú.
Niečo medzi únikom a konfrontáciou. Niečo, čo vzniká iba tu a iba na chvíľu.