Vo výtvarnej tvorbe Vojtěcha Lukscha (*1992) sa stretávajú dve zdanlivo nezlučiteľné estetiky: pixelová vizualita raných počítačových hier a sentimentálne výšivky z obývačiek babičiek. Autor vkladá útržky osem- a šestnásťbitových herných scén do nájdených, často gýčovitých výšiviek, čím vytvára zvláštne napätie medzi nostalgiou, paródiou a kritickou reflexiou kultúrnej pamäti.

Luksch pracuje s detskou spomienkou na návštevy u príbuzných, kde sa po prvýkrát stretával s počítačovými hrami – Doom, Mortal Kombat, Worms či iné DOSové klasiky sa v jeho dielach objavujú ako ikony intímnych rituálov a kolektívnych zážitkov jednej generácie. Hoci jeho obrazy pôsobia na prvý pohľad humorne či sentimentálne, v skutočnosti ponúkajú subverzívny komentár ku kultúre recyklovanej nostalgie a eskapizmu, ktorá dominuje súčasnému mainstreamu.

Luksch nevytvára len retro remixy – jeho diela sú formou osobného archívu, v ktorom sa uchovávajú zabudnuté hry, zážitky aj priestory, v ktorých sa odohrávali. Z pozície diváka sme tak konfrontovaní nielen s minulosťou digitálnej kultúry, ale aj s otázkou, čo si z nej chceme pamätať a prečo.