Zrkadlo

Realita ako taká je podmienená našou osobnosťou, ktorá je pod vplyvom povier a naučených fráz zvádzaná ku strachu a k pochybnostiam, avšak vždy záleží na pohľade diváka. Je rozbité zrkadlo signifikantom nešťastia, alebo, ak to otočíme na seba, sme schopný vnímať obraz seba cez črepy a poskladať si úsudok, poznanie, realitu...vlastnú identitu... z úlomkov toho, čo o sebe vieme? Už od pradávna ľudia verili, že ich bohovia cez zrkadlá pozorujú ich duše. Tiež verili, že každých sedem rokov sa telo – teda i duša obnovuje. Ak si teda vytvorím rozbité zrkadlo vyprodukujem si schopnosť obnovy nazerať a veriť v poskladanie do nového tela, mysle, ktorá sa učí na základoch nešikovnosti, možno náhody, premieňať svoje znalosti do nových celkov a právd?