Dajana Marcinková (*1999) sa vo svojej tvorbe zaoberá primárne kresbou, s častými presahmi do iných médií či priestoru. Naratívom týchto prác sa stávajú mýty, spiritualita, premeny, legendy a mágia, zväčša v kontexte telesnosti a ženskosti, vychádzajúce z osobných urgencií a introspektívnych tém. Autorka využíva kresbu ako formu vizuálnej poézie, kde sa sústreďuje na kontrasty týchto dvoch svetov – magického a reálneho, pričom odkrýva problematiku telesnej autonómie, každodenného prežívania, sebareflexie a spochybnenia, intímnosti či bolesti.