RADOVAN ČEREVKA

Slovakia

Born: 19.6.1980, Košice, Czechoslovakia

Radovan Čerevka (1980) je absolventom Fakulty umení v Košiciach (ASK 3D Prof. Juraja Bartusza), kde momentálne pôsobí ako docent a vedúci Ateliéru slobodnej kreativity 3D. V roku 2006 založil spoločne s výtvarníkmi Tomášom Makarom a Petrom Vrábľom umeleckú skupinu Kassaboys. Pre autorovu intermediálne zameranú tvorbu je typické posúvanie archaického pojmu sochy a objektu do koexistencie s masovo distribuovanou mediálnou realitou. V roku 2013 sa stal laureátom ceny Oskára Čepana. Žije a tvorí v Košiciach.

"Približne od roku 2005 som začal pracovať v niektorých svojich prácach zámerne so sprostredkovanými zdrojmi o rôznych politických a tragických udalostiach zo sveta. Hnacím motorom mi nebolo osobné prežitie udalostí, ale mediálna informácia so všetkými jej kvalitami a dôsledkami. Nakoľko sú médiami transponované obrazy a informácie pre väčšinu ľudí jediným spojivom s dramatickými udalosťami zo vzdialených končín, dá sa dokonca hovoriť o obrazovej viere ikonografickej povahy.*

Zaujíma ma napätie medzi dramatickou udalosťou a správou, ktorá o nej referuje vo významovej a estetickej skratke. Chladný odstup, apatia a znecitlivenie mediálneho príjemcu je dôsledkom toho, že skutočná realita – R (v našom prípade udalosť) sa stráca v procese mediálneho uchopenia, v šume a ruchu procesu sprostredkovanosti, niekde medzi trpiacou obeťou a nezúčastneným divákom.

Základným stavebným kameňom výstupov sa stali spravodajské materiály najrôznejšieho charakteru (edukačné infografiky, texty, TV reportáže, satelitné fotografie atď.) na ktoré som rôznym spôsobom reagoval. Reakcia formou použitia modelárstva má v prípade opätovného „laboratórneho oživovania” udalostí svoje prirodzené oprávnenie: vytvorenie vlastného modelu udalosti je akési (voodoo) vyslanie spätnej väzby smerom k samotným médiám až k počiatočnému zdroju. Posun od klasického modelárstva k jeho slobodnejšej verzii chápem ako metaforu nalomenia hegemónie moci. “Porušenie pravidiel návodov vytvorených producentmi stavebníc, ktorí definujú čo sa bude stavať, lepiť – vytvárať.” V poslednej dobe som modely postavené podľa spektakulárnych obrazov z médií začal kombinovať s relikviami z daných oblastí ako sú napr. ručne tkané koberce z Afganistanu s vojnovými motívmi. Aby aspoň symbolicky – na poli umenia došlo k nemožnému stretu v rovnakom čase, na rovnakom mieste.

*Podnetnú štúdiu na tému úvahy o vzťahu medzi archaickými zobrazovacími princípmi a súčasným spravodajstvom uskutočnila Kristin Marek v texte Wa(h)re Objektivität. Bildpolitik im Fernsehen – Bildwissen durch Kunst. (in Kunst und Politik, Held J.: Kunst und Politik, V&R unipress, Göttingen, 2008 str. 133)"