Narodil sa v Snine. Absolvent ateliéru Rudolfa Sikoru na Fakulte Umení TU v Košiciach, od roku 2010 známy aj ako hudobník pôsobiaci v projektoch BIOS, БРАДА a Æ.
Patrí v rámci slovenskej mladej maľby k najlepšie rozpoznateľným autorom. Charakteristickým rysom jeho tvorby je zvolený žáner, ktorého možnosti neustále objavuje a posúva do nových rovín. Opakovane spracováva "temné" témy inšpirované literárnymi či filmovými predlohami, alebo (urbánnymi) legendami rôznych kultúr. Sirku fascinuje horor, duchárske historky, desivé príbehy a povery a celá škála subkultúrnych motívov, ktoré podáva vo vysoko esteticky prepracovanej forme. Stiera tak rozdiel medzi pokleslými polohami tvorivosti a tzv. vysokým umením. Podobne ako iní maliari pracuje v ohraničených, uzatvorených cykloch. Zmeny programu u Sirku znamenajú vždy striktný prechod z jednej fázy do druhej, náhlu zmenu vyjadrovania, nové myšlienky, novú tematickú oblasť. Často si požičiava motívy japonskej hororovej literatúry i kinematografie, preberá atmosféru viktoriánskych románov, inokedy sa zas dotýka barokového zátišia v zmysle Vanitas. Aktuálne sa zameral na motív voľnej drapérie, ktorý spracováva v minimalistických inscenáciách s absenciou figúry či iného objektu. Drapérie doslova "portrétuje", teda maľuje ich ako autonómne predmety v neutrálnom priestore. Hororová desivosť a naratívnosť sa vytráca v prospech jemnejšej, menej ilustratívnej tajomnosti. Nové Sirkove obrazy sa mrazivo pohrávajú sa s ľudskou predstavivosťou, ktorá je hlavným producentom neidentifikovateľného strachu z nevideného, zmyslami iba tušeného sveta.