This Is Not a Game reflektuje tému detstva odohrávajúceho sa v prostredí, ktoré sa navonok javí ako bezpečné, no v skutočnosti býva často ambivalentné alebo až nepriateľské. Inštalácia pozostáva z autentického segmentu detskej preliezačky – ikonického artefaktu kolektívnej pamäti generácií, evokujúceho hru, rast, komunitu a domov. Táto známa a intímna forma je však zdeformovaná, vyvedená z rovnováhy, čím naznačuje, že nie všetko, čo pôsobí hravo a nevinne, také v skutočnosti aj je.

Deformáciou sa odhaľuje vnútro objektu – tmavé, organicky tvarované útvary evokujúce časti tiel, výrastky či prítomnosť parazitických entít. Tieto prvky symbolizujú toxické vplyvy spoločnosti a jednotlivcov, ktorí nemajú v detskom svete miesto, no predsa doň prenikajú. Objekt je vsadený do kopy piesku, čím zároveň evokuje ihrisko aj pocit izolácie. Narratív priestoru určeného na hru sa tak premieňa na konfrontačný monument.

Súčasťou inštalácie je horizontálny prvok prekrytý latexovou membránou. V jej strede sa vytvára výduť pripomínajúca telesný tvar – niečo z dospelého sveta, čo je latentne prítomné, no mimo porozumenia dieťaťa. Latex tu pôsobí ako filtračný povrch – zakrýva aj odhaľuje, vytvára napätie medzi telesnosťou a nevedomosťou, ochranou a hrozbou.

//
"Volám sa Roberta a som študentkou sochy na VŠVU v Bratislave.

Vo svojej tvorbe skúmam prienik architektúry a materiálového experimentu, pracujem s prírodnými aj industriálnymi materiálmi ako travertín, hlina, cement či kov. Skúmam ich štruktúry, limity a transformácie, pričom ma inšpiruje erózia a vplyv času na hmotu. Tieto procesy odhaľujú skryté vrstvy a pretvárajú pevné formy na nositeľov nových vizuálnych a symbolických významov.

Materiály dekonštruujem pomocou priemyselných techník ako pieskovanie, vŕtanie či otláčanie, pričom balansujem medzi presnosťou a náhodnosťou. Tento vzťah medzi kontrolou a spontánnosťou odráža prírodné cykly rozpadu a odolnosti a prepája materiálovosť s architektúrou a historickou pamäťou.

Moje práce hľadajú rovnováhu medzi masou a krehkosťou, geometriou a organickosťou, stálosťou a stratou. Formu vnímam ako tvarovaný objekt aj ako odpoveď na vonkajšie sily. V poslednej dobe sa rozširujem aj do oblasti funkčného dizajnu, kde experimentujem s obrátenými formami a odkrytými štruktúrami. Moja práca sa tak stáva záznamom dialógu medzi prírodným a priemyselným, historickým a súčasným, presnosťou a náhodou."