"V diele sa zaoberám osobnou mytológiou, duševným zdravím a feministickými tendeciami.
V súvislosti s pojmom „autopoesis“ sa začali vynárať osobné seba-reflexívne otázky, ktoré nezastupujú len mňa, ale presahujú do feminizmu, rodových stereotypov v spojitosti so socialistickým realizmom, pričom som sa usilovala o satiru a kritiku ľudového folklóru, ktorý ma osobne sprevádzal celé dospievanie.
Nebyť a nežiť podľa svojho práveho autentického já trvalo poškodzuje duševné zdravie.
Postihuje to množstvo neurodivergentných ľudí už vo veľmi skorom veku bez zreteľných príznakov, ktoré by sa dali jednoducho odpozorovať.
Pre mnohých neurodivergentných ľudí je maskovanie nástrojom na prežitie ako sa zapojiť do neurotypickej spoločnosti.
Maskovanie je umelé vykonávanie sociálneho správania, ktoré sa vneurotypickej kultúre považuje za„spoločensky prijateľnejšie“."