Richard Marco

Slovakia

Oproti aktuálnym, ale pominuteľným témam sa koncentruje na večné otázky existencie človeka. Vzťah života a smrti v jeho prácach úzko súvisí s modernou filozofiou, zaoberajúcou sa podstatou existencie človeka. Viac ako stav je pre neho bytie spojené s časom a trvaním. Smrť ako tušené a nevyhnutné ukončenie tohto trvania tak paradoxne môže byť zdrojom precítenia hĺbky života.
Vo svojom maliarskom programe Kašický narába s realistickými motívmi. Pri ich spracovaní sa pohybuje od expresívne gestického po fotorealisticky precízny rukopis. Jeho prácu možno obsahovo i formálne prepojiť s historickou, najmä barokovou maľbou. Dramatická svetelnosť jeho obrazov aj používaná technika farebných lakov a lazúr, ktorú niekedy kombinuje s grafitovou kresbou, je ňou do istej miery inšpirovaná. Budovanie významu obrazu u neho stojí na práci so symbolmi, a to v rovine predmetovej, ako aj v rovine symbolickej farebnosti jednotlivých plátien.

Jednen z kľúčových námetov pre neho predstavujú lebky - barokové symboly ľudskej pominuteľnosti. Premieta do nich pritom okruhy scén ľudskej drámy plnej protikladov - krehkosti, agresivity či múdrosti. Zvláštne zaujatie prejavil v sérii The Others pre lebky zasiahnuté deformujúcimi chorobami. Vníma ich ako súhrnný znak inakosti, ktorá býva spoločnosťou odstrkovaná. Smrť je v jeho ponímaní zmazávateľom spoločenských rozdielov a nositeľom istej formy zjednotenia – každá z lebiek je už len pozostatkom po živote. Umiestnené v prítmí podkrovia vyzývajú zároveň diváka k preskúmavaniu pomyselného podkrovia svojej mysle.